Lukáš 16, 9−15

9Aj ja vám hovorím: „Robte si priateľov z nespravodlivej mamony, aby vás, až sa pominie, prijali do večných príbytkov. 10Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

11Ak ste teda neboli verní v nespravodlivej mamone, kto vám zverí pravé bohatstvo? 12A ak ste neboli verní v cudzom, kto vám dá, čo je vaše?

13Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; pretože buď jedného bude nenávidieť a druhého milovať, alebo jedného sa bude pridŕžať a druhým bude opovrhovať. Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone.“

14Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu. 15Preto im povedal: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné.

Lukáš 16, 9−15

Nakoľko sme úprimní sami k sebe? Vieme odhadnúť, či naše konanie je dobré, alebo zlé? Od veľkých hriechov, ktoré sú každému jasné, existuje množstvo iných hriechov.

Nehovorme menších, či väčších. Ak máme pochybnosť, či sme konali správne, radšej urobme pokánie aj za to. Často hrešíme, aj keď o tom nevieme. Jedna vec je porekadlo, že nevedomosť nám nevytvára hriech.

Iná vec je, že tento hriech môže vytvoriť ďalší a keď na to prídeme, budeme šokovaní, čo všetko zlé sa stalo. Ospravedlniť sa, aj keby nebolo vidieť nič zlé, nie je nikdy na škodu.

A pre svoju dušu by sme mali urobiť viac, než len pre telo, ktorému často doprajeme viac, než potrebuje.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)