Lukáš 15, 1−10

1Približovali sa k nemu všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. 2Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“

3Preto im povedal toto podobenstvo: 4„Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde?

5A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, 6a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: »Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.« 7Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú.

8Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? 9A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie:

»Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.« 10Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

Lukáš 15, 1−10

Kto nepotrebuje pokánie? Je taký človek vôbec na Zemi? Koľkí pochybujú a pochybovali, hoci neskôr ich uznali nielen v nebi, ale aj na Zemi, že boli svätými?

Človek hreší často. Nás ľudí ovláda čas. Ten nám prináša neustále nové trápenia. Nové skúšky. Nové zmeny nálad. Nové zmeny zdravia, indispozície. Nové udalosti, ktoré nás stavajú pred nové problémy.

Niektoré skúšky sa opakujú, Skúsme nezabudnúť ten správny spôsob, ktorým sa majú dané prekážky prekonávať. Skúsme si ich vštepiť do srdca a riadiť sa nimi.

Pochopiť, že všetko, čo nás obklopuje, je láska, len má rôznu intenzitu.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)