Lukáš 14, 1−6

1V istú sobotu vošiel do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. 2A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku.

3Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ 4Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil.

5A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ 6A nevedeli mu na to odpovedať.

Lukáš 14, 1−6

Dobrými máme byť v každej situácii. Čas však pred nás stavia nástrahy, kedy si uvedomujeme, že nie sme dobrí.

Môžeme sa však z takejto nepríjemnej skúsenosti poučiť a pripraviť sa, ak by sa zopakovala. Darmo si vravíme, že sa nám už druhýkrát nemôže stať to, na čo chceme zabudnúť.

Naopak, práve preto sa nám to môže opäť pritrafiť. Preto sa môžeme z vlastných potknutí poučiť. Zistiť, ako také potknutia v našom živote vznikajú.

Ako sa už v zárodku môžeme týmto potknutiam vyhnúť. Je to dôležité viac pre nás ako pre naše okolie. My budeme trpieť za to, čo sme napáchali iným.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)