Ján 2, 13−22

13Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. 14V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli.

15Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly 16a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“

17Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ 18Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“

19Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ 20Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“

21Ale on hovoril o chráme svojho tela. 22Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Ján 2, 13−22

Koľkokrát sa nám v živote stalo, že sa nám niečo dlho nedarilo. Možno aj roky. A raz prišla chvíľa, že sa nám to podarilo a nezdalo sa nám to ani také ťažké. Nič nie je ťažké, ak máme vieru.

Viera nám dokáže sprostredkovať všetky sily, aké potrebujeme, aby sme zvládli svoje úlohy, ktoré na nás v živote čakajú.

Preto si našu vieru musíme sami pestovať. Uvedomovať si vlastnú slabosť. Každý človek sa dostane do situácie v živote, že pochybuje, že stráca svoju silu vo viere.

Preto si ju musí pestovať. Naučiť sa, ako sa k nej vždy dokáže vrátiť, aby ju znova našiel.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)