Lukáš 11, 29−32

29Keď sa schádzali zástupy, začal hovoriť: „Toto pokolenie je zlé pokolenie. Žiada znamenie, ale znamenie nedostane, iba ak znamenie Jonášovo.

30Lebo ako bol Jonáš znamením pre Ninivčanov, tak bude aj Syn človeka pre toto pokolenie. 31Kráľovná z juhu vystúpi na súde proti mužom tohto pokolenia a odsúdi ich; lebo ona z končín zeme prišla počúvať Šalamúnovu múdrosť – a tu je niekto väčší ako Šalamún.

32Mužovia z Ninive vystúpia na súde proti tomuto pokoleniu a odsúdia ho; lebo oni sa kajali na Jonášovo kázanie – a tu je predsa niekto väčší ako Jonáš.

Lukáš 11, 29−32

Môžeme chcieť väčší zázrak, než sme schopní vidieť každý deň? Každý deň je okolo nás zázrak. My sami sme zázrak.

Ak by sme chápali svet len mechanicky, že tu sme náhodou, nestačili by nám odpovede. Každá debata vedcov, ktorí vylučujú vieru, končí v slove – nevieme.

Jednoducho sa otázkami dostanú postupne až tam – k slovu nevieme. Aj keď veda bez Boha vie málo, s Bohom vie viac. A je množstvo vedcov, ktorí Boha uznávajú.

A vďaka viere existujú a zisťujú nové poznatky o svete, o živote. A vedia, že Boh jestvuje rovnako, ako jestvuje veda, tieto veci nie sú v protiklade.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)