Lukáš 11, 27−28

27Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“

28Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“

Lukáš 11, 27−28

Neustále v každú chvíľu nášho života sa môžeme posilňovať najsilnejším z jedál. Najvýdatnejšou energiou, ktorá nás vždy opäť postaví na nohy.

Môžeme sa posilňovať Božím slovom. Slovom, ktoré sa stalo telom a prebýva medzi nami. Neustále je pri nás prítomné.

Nikdy nie sme sami, aj keby sme mali pocit, že sme sami vždy. Vždy nie je večne. Vždy sa pre človeka končí. A potom príde vrchovato to, čo sme za života nevedeli nájsť.

Všetci hladní budú nasýtení, smädní napojení, opustení potešení a ublížení poľutovaní. Máme nádej v láske, ktorá k nám prichádza spoza tohto sveta.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)