Matúš 18, 1−5. 10

1V tú hodinu pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: “Kto je podľa teba najväčší v nebeskom kráľovstve?“

2On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich 3a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva.

4Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je najväčší v nebeskom kráľovstve. 5A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma.

10Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

Matúš 18, 1−5. 10

Byť večným dieťaťom. Nepripúšťať si zlobu sveta. Vidieť vždy a každého čisto. A to aj takých, ktorí nám krivdia.

Takých, ktorí nám ubližujú. Takých, ktorí nám ukazujú svoju zlú tvár. Je to ťažké byť dieťaťom. Úprimným a čistým. Často sami o sebe pochybujeme, či sme takí. Môžeme však požiadať o odpustenie.

Úpenlivo klopať na dvere milosrdenstva a bude nám odpustené. Kto túži byť čistým, už čistým je vo svojom srdci. Musí to už dosiahnuť len neľahkou cestou pokánia. A pokánie má silu očistiť nás.

Dostávame z milosti, nie zo skutkov a táto milosť je Božím najväčším darom, za ktorý môžeme neustále ďakovať.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)