Lukáš 8, 4−15

4Keď sa zišiel veľký zástup a prichádzali k nemu ľudia zo všetkých miest, povedal v podobenstve:

5„Rozsievač vyšiel rozsievať semeno. Ako sial, jedno zrno padlo na kraj cesty. Tam ho pošliapali a nebeské vtáky pozobali.

6Druhé padlo na skalu. Vzišlo a uschlo, lebo nemalo vlahy. 7Iné zasa padlo do tŕnia, ale tŕnie rástlo s ním a udusilo ho.

8Iné zrno padlo do dobrej zeme. Vyrástlo a prinieslo stonásobnú úrodu.“ Keď to povedal, zvolal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva.“

9Jeho učeníci sa ho pýtali, aké je to podobenstvo. 10On im povedal: „Vám je dané poznať tajomstvá Božieho kráľovstva.

Ostatným hovorím len v podobenstvách, aby hľadeli, ale nevideli, aby počúvali, ale nechápali.

11Podobenstvo znamená toto: Semeno je Božie slovo. 12Na kraji cesty, to sú tí, čo počúvajú, ale potom prichádza diabol a vyberá im slovo zo srdca, aby neuverili a neboli spasení.

13Na skale, to sú tí, čo počúvajú a s radosťou prijímajú slovo, ale nemajú korene, veria len na čas a v čase skúšky odpadajú.

14Ktoré padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale starosti, bohatstvo a rozkoše života ho postupne udusia a oni neprinesú úrodu.

15A ktoré padlo do dobrej zeme, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.

Lukáš 8, 4−15

Život je skúška. Je to neustály tok trápenia vo všetkých podobách. Iného skúša rôzne ako nás. Niekoho ťažšie, iného ľahšie.

Neporovnávajme sa s tými, ktorí sú podľa nás šťastnejší. Naučme sa byť šťastnejší tam, kde sme. To nie je kapitulácia a prijatie porážky. To je správne využitie príležitosti.

Toto je naša príležitosť. Nemusíme čakať na inú. Iná možno nebude. Život je naša príležitosť ako upevniť svoje vedomie.

Ako sa očistiť od nánosov toho zlého, čo nám čas prinesie. Máme šancu to zmeniť tým, že budeme meniť seba, že sa naučíme žiť sami so sebou.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)