Matúš 1, 18−23

18S narodením Ježiša Krista to bolo takto: Jeho matka Mária bola zasnúbená s Jozefom. Ale skôr, ako by boli začali spolu bývať, ukázalo sa, že počala z Ducha Svätého.

19Jozef, jej manžel, bol človek spravodlivý a nechcel ju vystaviť potupe, preto ju zamýšľal potajomky prepustiť. 20Ako o tom uvažoval, zjavil sa mu vo sne Pánov anjel a povedal:

„Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to, čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého. 21Porodí syna a dáš mu meno Ježiš; lebo on vyslobodí svoj ľud z hriechov.“

22To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka:

23„Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.

Matúš 1, 18−23

Boh sa vo všetkých ľuďoch prejavuje rovnako. Nie všetci ľudia rovnako prijímajú jeho vôľu. Sme rôzni, máme slobodnú vôľu práve od Boha.

A len jeden človek v dejinách ľudstva však dokázal prijať Boha na sto percent a to Panna Mária. Prijať Boha bezpodmienečne. Absolútne mu uveriť.

Úplne sa mu odovzdať. Považovať vieru za viac, než čokoľvek iné na svete.

Jedine ona sa tak mohla stať po tisícročia nebeskou Matkou miliardám ľudí. Máme ju v nebi. V každú chvíľu pri modlitbe pri sebe.

Má obrovskú moc pomáhať nám. Bola človek ako my. Nebola Boží Syn, ako Ježiš. Nebola ani Boh.

A jej ľudská podstata je nám teda najbližšia, spolu s jej nekonečnou láskou.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)