Socha na moste

ti máva na pozdrav

v čase roztápania

sedimentov všetkých

návštev ktorých mená

chytáš do koša

nápadov ako mi

osladíš ich čakanie

a cesty požehnávam

pred tebou aby s nami

lietali anjeli v závese

nám nad hlavami

a potom v modlitbe

zaspím pri tebe

kým zablúdený

komár pije z mojej

krvi a socha z mosta

ťuká nám do spálne

podstavec pod pazuchou

v páse opásaná

štátnou vlajkou

a lode sa na hladine

blýskajú bruchami

vylovených kaprov

kým ty skúmaš mená

sôch a ich ústia vlievania


(Stanislav Háber
 zo zbierky Spovede z dymu)