Lukáš 4, 38−44

38Keď vyšiel zo synagógy, vošiel do Šimonovho domu. Šimonovu testinú trápila vysoká horúčka a oni ho prosili za ňu.

39Postavil sa nad ňu, rozkázal horúčke a tá ju opustila. Hneď vstala a obsluhovala ich. 40Po západe slnka všetci, čo mali chorých na rozličné neduhy, privádzali ich k nemu.

On na každého z nich kládol ruky a uzdravoval ich. 41Z mnohých vychádzali aj zlí duchovia a kričali: „Ty si Boží Syn.“

On im pohrozil a nedovolil im hovoriť, lebo vedeli, že on je Mesiáš. 42Keď sa rozodnilo, vyšiel von a utiahol sa na pusté miesto. Ale zástupy ho hľadali.

Prišli až k nemu a zdržiavali ho, aby od nich neodchádzal. 43On im však povedal: „Aj iným mestám musím zvestovať Božie kráľovstvo, lebo na to som poslaný.“ 44A kázal po judejských synagógach.

Lukáš 4, 38−44

Každý človek má zjavne šancu za života počuť dobré slovo o Bohu. Nie každý človek ho však dokáže pochopiť, prijať do srdca, osvojiť si.

Aj tí, čo sú praktizujúci veriaci, majú v mnohých smeroch problémy. Ľudia nie sú dokonalí. Boh to vie.

Nechce od nás, aby sme všetkému dopodrobna rozumeli. Preto je láska, lebo láska preklenie všetky nedorozumenia.

Kto miluje, ten chápe, aj keby nepočul žiadne slová. Chápe aj vtedy, ak by nič nevidel. Láska sprostredkuje poznanie, nahradí každú nedokonalosť.

Ak aj sme nedokonalí, nemusíme sa báť, že by to Boh nepochopil, veď vidí do nášho srdca a teda nás pozná lepšie, než sa poznáme my sami.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)