Marek 6, 17−29

17Herodes dal totiž Jána chytiť a v putách vrhnúť do väzenia pre Herodiadu, manželku svojho brata Filipa, lebo si ju vzal za ženu.

18A Ján Herodesovi hovoril: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata!“ 19Herodias mu strojila úklady a chcela ho zabiť, ale nemohla, 20lebo Herodes sa Jána bál.

Vedel, že je to muž spravodlivý a svätý, preto ho chránil. Keď ho počúval, býval vo veľkých rozpakoch, a predsa ho rád počúval.

21Vhodný deň nadišiel, keď Herodes na svoje narodeniny usporiadal hostinu pre svojich veľmožov, vysokých dôstojníkov a popredných mužov Galiley.

22Keď potom vošla dcéra tejto Herodiady a tancovala, zapáčila sa Herodesovi i spolustolujúcim. Kráľ povedal dievčine: „Žiadaj si odo mňa, čo chceš, a dám ti.“

23A veľmi jej prisahal: „Dám ti všetko, čo si len zažiadaš, hoc aj polovicu svojho kráľovstva.“

24Ona vyšla a vravela svojej matke: „Čo si mám žiadať?“ A tá jej povedala: „Hlavu Jána Krstiteľa“. 25Hneď utekala dnu ku kráľovi a žiadala: „Chcem, aby si mi hneď dal na mise hlavu Jána Krstiteľa.“

26Kráľ sa zarmútil, ale pre prísahu a kvôli spolustolujúcim ju nechcel sklamať. 27Hneď poslal kata a rozkázal priniesť jeho hlavu.

Ten odišiel, vo väzení ho sťal, 28priniesol na mise jeho hlavu, odovzdal ju dievčaťu a dievča ju dalo svojej matke.

29Keď sa to dopočuli jeho učeníci, prišli, vzali jeho telo a uložili ho do hrobu.

Marek 6, 17−29

Mnohí nechápu, čo nám môže Boh dať? Veru už tu na Zemi dáva. Sme jeho dielo. Ako všetko, na čo sa pozrieme.

Preto ako tvorca tohto sveta, môže na ňom veľa zmeniť. Dal nám však slobodnú vôľu. Chce, aby sme ho sami našli. A aby sme tak sami pochopili, kým je a že bude, aj keď nás už dávno nebude.

A že naše časné chvíle sú nič oproti večnosti. Merať večnosť ľudskými meradlami je smiešne.

Preto ako tvory so slobodnou vôľou sa môžeme sami slobodne rozhodnúť, že ho chceme spoznať.

Spoznávanie je naša cesta. A keď sa ho budeme snažiť spoznať, ľahšie pochopíme, že je láska.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)