Matúš 19, 16−22

16Tu k nemu ktosi pristúpil a pýtal sa ho: „Učiteľ, čo dobré mám robiť, aby som mal večný život?“

On mu povedal: 17„Prečo sa ma pýtaš na dobré? Len jeden je dobrý. Ale ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania!“

18On sa ho opýtal: „Ktoré?“ Ježiš povedal: „Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! 19Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“

20Mladík mu povedal: „Toto všetko som zachovával. Čo mi ešte chýba?“

21Ježiš mu vravel: „Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“

22Keď mladík počul toto slovo, odišiel smutný, lebo mal veľký majetok.

Matúš 19, 16−22

Ako málo chápeme, kde máme naše poklady. Ako nerozumieme tomu, čo v skutočnosti potrebujeme k životu.

Ku skutočnému životu nám netreba len chlieb, ale aj dobré slovo. To slovo, ktoré vychádza z iných ako z ľudských úst a mení sa celý svet.

Celý svet sa mení pod vplyvom tohto slova. Celý svet z tohto slova povstal. A to slovo je Boh.

V ňom je všetko. Každý hmotný majetok je len chiméra – obláčik na oblohe. Príde búrka, mraky zmiznú. Stratia sa.

Aj majetok sa stratí a predsa človeku niečo zostane. Je to jeho duša a tie poklady, ktoré si vďaka nej nahonobil v srdci.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)