Lukáš 11, 27−28
27Ako to hovoril, akási žena zo zástupu pozdvihla svoj hlas a povedala mu: „Blahoslavený život, ktorý ťa nosil, a prsia, ktoré si požíval.“
28Ale on povedal: „Skôr sú blahoslavení tí, čo počúvajú Božie slovo a zachovávajú ho.“
Lukáš 11, 27−28
Všetci sme na ceste života rovnako zraniteľní. Nik nemá menej trápenia, hoci nám to tak pripadá. Nemá zmysel niekomu závidieť tú jeho cestu.
Treba vedieť prijímať svoj osud a niesť ho. Kto by ho nechcel niesť, sám sa odsudzuje na trápenie.
To je nám pridelené všetkým. A všetci sa s ním musíme vyrovnať.
Máme však na svojej strane príliš veľa dobier, hoci si to neuvedomujeme.
Vieme, že hmota nie je dôležitá. Vieme, že raz dosiahneme Boha. Vieme, že je láskou a tak ho môžeme už teraz spoznať.
Vieme, že sme jeho deti. Vieme, že nás nikdy neopustí. Vieme, že nás miluje, lebo on je láska.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)