Matúš 17, 1−9

1O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty.

2Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. 3Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním.

4Vtedy Peter povedal Ježišovi: „Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi.“

5Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho.“

6Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. 7No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“

8A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. 9Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: „Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych.“

Matúš 17, 1−9

Všetko vôkol sa mení. Vraví sa, že základnou energiou vesmíru je čas. Bez času by ničoho nebolo v tomto hmotnom trasovisku sveta.

A teda čas dokáže všetko okolo nás zmeniť. Meníme sa aj my sami. Meníme sa rôznymi smermi, ale meníme sa neustále.

Preto je dobré sa modliť za túto zmenu. Nech je nám na osoh a Bohu na radosť. Teda, aby sme naňho nezabúdali.

On na nás nezabúda nikdy. Znamená to, že nikdy nie sme sami. Vždy je s nami a pri nás.

Môžeme ho vnímať a ďakovať mu za naše radosti, či vyžalovať sa z trápenia. Láske môžeme povedať všetko.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)