Lukáš 10, 38−42

38Ako išli ďalej, vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta.

39Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo. 40Ale Marta mala plno práce s obsluhou.

Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“

41Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, 42a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“

Lukáš 10, 38−42

Staráme sa o mnoho vecí. A potrebné je len jedno, aby sme v ktorúkoľvek chvíľu boli pripravení odovzdať svoju dušu Stvoriteľovi.

Teda, aby sme sa nebáli postaviť pred Boží súd a dokázali sami seba uvidieť takých, akí v skutočnosti sme.

A akí sme? Vieme na túto otázku odpoveď? Ak nepoznáme sami seba, ako máme poznať svet okolo nás?

Vieme správne pochopiť, kam ideme a prečo? Nájsť tú správnu odpoveď v danú chvíľu nášho života?

Ten sa nepomýli, kto sa drží lásky. Kto vidí viac iného ako seba.

Chápeme, že ten druhý sa na svet pozerá rovnako, ako my. A svet nie je záhadné miesto, ale prechodný stav našej duše, ktorá raz splynie s láskou.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)