Matúš 20, 20-28

20Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. 21On sa jej opýtal: „Čo chceš?“

Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

22Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“

Oni mu vraveli: „Môžeme.“ 23On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“

24Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. 25Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc.

26Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. 27A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.

28Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“

Matúš 20, 20-28

Slúžiť jeden druhému je prejavom lásky. Tej lásky, ktorá k nám prichádza od Boha. Boh sám je láska a všetko, čo nás obklopuje je láska.

A ten, kto túto lásku kazí, je pritom touto láskou zahrňovaný. Druhá vec je, či dokáže byť za ňu vďačný. Či chápe, že dostáva toľko lásky, ktorá miluje aj jeho prípadné zlo.

A láska ospravedlňuje zlo. Mení zlé na dobré. Láska je skutočný vládca. Vidieť aj v zlom lásku je vzácnym darom.

Nedostávame ho za zásluhy. Máme ho všetci rovnako. Niekto ho však rozvíja a iný zabíja. Utláča.

Všetci máme šancu dobro rozvíjať láskou.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)