Matúš 13, 24−30

24Predniesol im aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človeku, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno.

25Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. 26Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ.

27K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: »Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?«

28On im vravel: »To urobil nepriateľ.« Sluhovia mu povedali: »Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?«

29On odpovedal: »Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. 30Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.«“

Matúš 13, 24−30

S dobrým, čo nás v živote postretne, príde aj to zlé. V takých chvíľach ľudia bez viery padajú. Stávajú sa ľahkou korisťou vášní iných.

Ľudia s vierou však sklonia hlavy. Modlia sa a prosia za svoje hriechy o odpustenie. Milosrdenstvo chce od nás Boh, nie obetu.

Viac sme mu milí, ak sme milosrdní k tým, čo nám ubližujú, ak iba obetujeme niečo Bohu. Aj to je dôležité, vedieť sa skloniť pred Bohom a prijať kríž.

Ak však urobíme dobre biednemu, Bohu sme urobili. Ak urobíme dobre človeku, rovnako.

A ak odpustíme svojim vinníkom, rovnako on odpustí nám. Lebo nás miluje a chce, aby sme si vzali z jeho správania príklad.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)