Matúš 10, 34 – 11,1

34Nemyslite si, že som priniesol pokoj na zem. Nie pokoj som priniesol, ale meč. 35Prišiel som postaviť syna proti jeho otcovi, dcéru proti matke, nevestu proti svokre.

36 A vlastní domáci budú človeku nepriateľmi. 37Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden.

38Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden. 39Kto nájde svoj život, stratí ho, a kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho. 40Kto vás prijíma, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, prijíma toho, ktorý ma poslal.

prijme proroka ako proroka, dostane odmenu proroka. Kto prijme spravodlivého ako spravodlivého, dostane odmenu spravodlivého.

42A kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody ako učeníkovi, veru, hovorím vám: Nepríde o svoju odmenu.“ 1Keď Ježiš prestal poučovať svojich dvanástich učeníkov, odišiel odtiaľ učiť a kázať po ich mestách.

Matúš 10, 34 – 11,1

Nepokoj trvá celý náš život. Veď ani v starobe nemáme pokoja. To sú skúšky na celý život. Celý život máme pred sebou prekážky. Bez nich neexistuje život.

Preto sa prekážok nebojme, ak máme po svojej pravici i ľavici silného spoločníka. On nás drží v náručí a nepustí nás. Nemusíme sa toho báť. Báť sa musíme seba samých.

To my môžeme byť slepí a nevidieť jeho láskavé ruky. To my môžeme byť hluchí a nepočuť jeho utešujúce slová. To my môžeme byť nemí a neodpovedať mu na jeho lásku.

Seba sa musíme báť. To my sme tí, ktorí sami na seba zosielajú nešťastie.

My sme si najväčšími nepriateľmi. My a naše túžby. My a naše nároky. My a naše sebavedomie. My a naša neláska. Veď milovať je také sladké.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)