Niekedy mám pocit

márnosti lebo neviem

vrátiť chvíle radosti

a prekvapenia ak

ma vidíš zas a znova

a mne tvoja pusa

chutí stále len zo

mňa je obohraná

platňa čo skrýva

tvoje oblé kolená

a v čiernych drážkach

skáče ráno vták

po parapete za oknom

odkiaľ prišiel do

spálne aj strom

a opäť rozvlnil skalu

čo sa má stať sa

stalo


(zo zbierky Duši v pravej chvíli)