Matúš 19, 27−29

27Vtedy mu Peter povedal: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“

28Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela.

29A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.

Matúš 19, 27−29

Vidí nám do srdca. Čo by sme pred ním chceli schovať? Vie o nás aj to, čo my o sebe ani netušíme a predsa nás miluje. Táto láska je nesebecká. Nenúti nás, aby sme ho my milovali.

On nám túto možnosť slobodne ponúka. Otvára náruč a prijíma nás do nej. Objíma nás. Pomáha nám. Drží nás nad vodou. Chce, aby sme boli šťastní. Chce, aby sme cítili jeho lásku.

Môžeme sa oňho oprieť. Môžeme sa s ním radovať. Môžeme spolu prijímať dary, ktoré nás sprevádzajú životom. Vo všetkom ho môžeme vidieť. Všade s ním môžeme byť. Preto môžeme s ním byť vždy šťastní.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)