Matúš 10, 7−15

7Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.« 8Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste, malomocných očisťujte, zlých duchov vyháňajte.

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. 9Neberte si do opaskov ani zlato, ani striebro, ani peniaze; 10ani kapsu na cestu si neberte ani dvoje šiat, ani obuv, ani palicu, lebo robotník si zaslúži svoj pokrm.

11Keď prídete do niektorého mesta alebo dediny, vypytujte sa, kto je vás tam hoden. Tam potom ostaňte, kým nepôjdete ďalej.

12Keď vojdete do domu, pozdravte ho! 13Ak ten dom bude toho hoden, nech naň zostúpi váš pokoj; ale ak toho hoden nebude, nech sa váš pokoj vráti k vám.

14A keby vás niekto neprijal, ani vaše slová nevypočul, z takého domu alebo aj mesta odíďte a straste si prach z nôh.

15Veru, hovorím vám: Krajine Sodomčanov a Gomorčanov bude v deň súdu ľahšie ako takému mestu.

Matúš 10, 7−15

Najlepšie veci sú zadarmo. Nikdy za ne platiť nebudete musieť. A ak si za niečo, čo je podľa vás dobré, platíte, nebudete mať z toho osoh na veky.

Na veky budete mať osoh len z toho, čo je zadarmo. Zadarmo sa tak stáva najdrahšou vecou. Jednoducho zadarmo sa stáva najväčšou hodnotou.

Nuž na čo sa teda za niečím pachtiť, ak zadarmo je to, čo je najlepšie? Lebo ľudia o tom nevedia. Jednoducho si ľudia myslia, že ak je niečo zadarmo, nestojí to za nič.

Pritom práve zadarmo je tá najväčšia hodnota. To, čo budeme najviac potrebovať. Zadarmo je totiž Božia láska.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)