Lukáš 6, 12−19

12V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. 13Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi:

14Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána Filipa, Bartolomeja, 15Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, 16Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom.

17Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia.

18Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia.

19A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.

Lukáš 6, 12−19

To, čo presahuje hranice nášho chápania, považujeme za zázrak. Nerozumieme veciam tvorenia, nech by sme ich akokoľvek pochopili biologicky či medicínsky.

Vzniku živých tvorov môžeme len prihliadať. A tak je to so všetkým. Nemáme moc uzdravovať iných, aj keď sa o to snažíme rôznymi liekmi.

Sú však lieky, ktoré nemajú materiálnu podobu. Modlitba má väčšiu silu, ako všetky bomby sveta.

Málokto si to však uvedomuje, aké je dôležité modliť sa za živých a mŕtvych. Pritom tak môže urobiť každý z nás.

Nie je to nič ťažké. Pre niektorých ľudí je to však to najťažšie na svete, keďže sa bránia láske.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)