Lukáš 11, 5−13

5Potom im hovoril: „Niekto z vás má priateľa. Pôjde k nemu o polnoci a povie mu: »Priateľu, požičaj mi tri chleby, 6lebo prišiel ku mne priateľ z cesty a nemám mu čo ponúknuť.«

7A on znútra odpovie: »Neobťažuj ma! Dvere sú už zamknuté a deti sú so mnou v posteli. Nemôžem vstať a dať ti.« 8Hovorím vám:

Aj keď nevstane a nedá mu preto, že mu je priateľom, pre jeho neodbytnosť vstane a dá mu, čo potrebuje. 9Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete!

Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! 10Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. 11Ak niekoho z vás ako otca poprosí syn o rybu, vari mu dá namiesto ryby hada?

12Alebo ak pýta vajce, podá mu škorpióna? 13Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, čo ho prosia!“

Lukáš 11, 5−13

Byť dobrým otcom môže byť pre niekoho ťažké. Niekedy sú cesty života zložité. Aj tak však všetci poznajú označenie – dobrý otec.

A chápu ho vo väčšine správne, lebo otec je rodič. A ako rodič, chce dať svojmu dieťaťu to najlepšie, čoho je schopný. A je to jedno, či sme zažili zlých, alebo žiadnych rodičov.

Aj my totiž môžeme a sme rodičmi. Vieme teda pochopiť dobrého otca. A takého otca máme. Je len jeden. A k nemu môžeme chodiť s ponosami.

Môžeme sa mu vyplakať v náručí. Môžeme ho prosiť o čokoľvek. Jeho dobrota je nezmerateľná a jeho ochota nevyčerpateľná.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)