Matúš 5, 1−12

1Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil, pristúpili k nemu jeho učeníci. 2Otvoril ústa a učil ich:

3„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

4Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.

5Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.

6Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.

7Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo.

8Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.

9Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.

10Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

11Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť;

12radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.

Matúš 5, 1−12

Svet ťažko prijíma tých, ktorí pokorne znášajú svoj osud. Vidia, že život je vo svojej materiálnej podobe len prelud. Kto by mu neuveril? Musíme jesť, bývať, spať a tieto potreby tela nás pletú.

Myslíme si, že je to život. Pritom skutočný život je to, ako prežívame dané prekážky. A ako sa vieme s nimi vyrovnať. Pokora sa z času na čas stane módnym hitom.

Ľudia sa predháňajú v hlásaní pokory. Aj to je dobré, hoci niekedy to zaváňa falošnosťou. V každom prípade pokora je základný životný postoj veriaceho.

Tá pokora však môže byť rôzna. Najkrajšia je tá, ktorá pramení z úcty k Božej láske.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)