Matúš 10, 1−7

1Zvolal svojich dvanástich učeníkov a dal im moc nad nečistými duchmi, aby ich vyháňali a uzdravovali každý neduh a každú chorobu.

2A toto sú mená dvanástich apoštolov: prvý Šimon, zvaný Peter, a jeho brat Ondrej, Jakub Zebedejov a jeho brat Ján, 3Filip a Bartolomej, Tomáš a mýtnik Matúš, Jakub Alfejov a Tadeáš, 4Šimon Kananejský a Judáš Iškariotský, ktorý ho potom zradil.

5Týchto Dvanástich Ježiš vyslal a prikázal im: „K pohanom nezabočujte a do samarijských miest nevchádzajte. 6Choďte radšej k ovciam strateným z domu Izraela! 7Choďte a hlásajte: »Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.

Matúš 10, 1−7

Všetci z neho máme kúsok v sebe. Vo vlastnom srdci. Vo vlastnom rozume. Vo vlastnej duši. V tom dare, ktorý sme si nedali, ale zadarmo sme ho dostali. Vo vlastnom živote.

Náš život ako dar nám dal z lásky. Ponúkol nám ho bez toho, že by za to niečo chcel. Umožnil nám kráčať životom. Jednoducho to zariadil, lebo preňho nič nie je nemožné.

A my aj tak často neveríme. Myslíme si, že jemu na nás nezáleží. A že nás len tak stvoril a nechal tak. My necháme vlastné diela bez nášho záujmu?

Nie a sme len ľudia. A keby sme aj nechali, on nás nenechá nikdy.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)