Lukáš 5, 27−32

27Keď potom vyšiel von a videl na mýtnici sedieť mýtnika menom Léviho, povedal mu: „Poď za mnou!“ 28On vstal, opustil všetko a išiel za ním. 29Lévi mu urobil vo svojom dome veľkú hostinu. A bol tam veľký zástup mýtnikov a iných, ktorí s nimi stolovali.

30Farizeji a ich zákonníci šomrali a hovorili jeho učeníkom: „Prečo jete a pijete s mýtnikmi a hriešnikmi?“ 31Odpovedal im Ježiš: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. 32Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa kajali.“

Lukáš 5, 27−32

Kto je spravodlivý? Ak človek o sebe povie, že je spravodlivý, teda vyzná sám seba pred inými, to je aj jeho odmena. Skutočne spravodlivý nie je hádam nik. Každý od rána do večera rôznymi spôsobmi hrešíme. Niekedy o tom ani nevieme. Prípadne si to neuvedomujeme. Nechceme si vedome pripustiť, že sme zhrešili. Boh však odpúšťa hriešnikom. V podstate odpúšťa všetkým. Človeku nie je dané, aby vedel posúdiť, kto je ako spravodlivý. Rovnako nedokáže presne odhadnúť, kto je ako vinný. Aj ten mýtnik, ktorý bol považovaný v tom čase za hriešneho človeka, potreboval odpustenie. Boh ho nedáva pre skutky človeka, ale z milosti. Z vlastnej lásky k človeku. Takže každý z nás je hriešny. Každý z nás je podobný mýtnikovi. A každý z nás potrebuje odpustenie. Boh nám ponúka túto milosť. Je to hlavná milosť, ktorú potrebujeme k životu. Musíme vedieť, že ju máme možnosť získať a láska nám odpustí.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)