Matúš 25, 1−13

1Vtedy sa nebeské kráľovstvo bude podobať desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi.

2Päť z nich bolo nerozumných a päť múdrych. 3Nerozumné si vzali lampy, ale olej si so sebou nevzali. 4Múdre si vzali s lampami aj olej do nádob.

5Keď ženích neprichádzal, všetkým sa začalo driemať a zaspali. 6O polnoci sa strhol krik: »Ženích prichádza, vyjdite mu v ústrety!« 7Všetky panny sa prebudili a pripravovali si lampy.

8Tu nerozumné panny povedali múdrym: »Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú.« 9Ale múdre odvetili: »Aby azda nebolo ani nám, ani vám málo, choďte radšej k predavačom a kúpte si!«

10No kým išli kupovať olej, prišiel ženích a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili.

11Napokon prišli aj ostatné panny a vraveli: »Pane, Pane, otvor nám!« 12Ale on im povedal: »Veru, hovorím vám: Nepoznám vás.«

13Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny.

Matúš 25, 1−13

Nemôžeme sa rozhodnúť, aký čas žijeme. Ak musíme pre prežitie urobiť aj niečo zlé, aspoň sa tak ospravedlňujeme, nemáme s tým súhlasiť.

Kto nedokáže žiť bez zlého v ťažkých časoch, nedokáže to ani v čase oveľa lepších. Nie je to ťažké otvoriť sa. Byť úprimný nielen k iným, ale najprv k sebe samému.

Snažiť sa uvedomiť si, čo robím a prečo. Snažiť sa upraviť vlastné správanie. Nájsť vlastnú cestu.

Rozmýšľať nad tým, prečo ma Boh postavil práve tu a v tomto čase? Snažiť sa prekážky preskočiť a nie ich podliezať.

A ak už niečo zlé urobíme, úprimne ľutujme a verme láske na nebesiach.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)