Ján 6, 35−40

35Ježiš im povedal:

„Ja som chlieb života. Kto prichádza ku mne, nikdy nebude hladovať, a kto verí vo mňa, nikdy nebude žízniť. 36Ale už som vám povedal: Aj ste ma videli, a neveríte. 37Všetko, čo mi dáva Otec, príde ku mne.

A toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem, 38lebo som nezostúpil z neba, aby som plnil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.

39A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. 40Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň.“

Ján 6, 35-40

Ježiš sľúbil ľuďom večný život. Je to sľub, ktorý platí. Je to sľub, ktorému môžeme veriť. Je to sľub, ktorý nebol daný do vetra. Ľudia sa presvedčili skúsenosťou, že večný život existuje.

Presvedčili sa o tom už pohania. Už tí vedeli, že existuje pokračovanie pozemského života. Veď na čo by nám bol pozemský život, ak by nebolo Boha? Bol by prázdny. Bol by nezmyselný. Kristus nám ho napĺňa zmyslom.

Ukazuje nám, ako sa máme správať, ak ho chceme dosiahnuť. A sám nám dáva prísľub, že vďaka svojmu zmŕtvychvstaniu a obete máme šancu oľutovať svoje hriechy, aby sme dosiahli nebo.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)