Matúš 9, 9−13

9Keď odtiaľ Ježiš odišiel, videl na mýtnici sedieť človeka menom Matúša a povedal mu: „Poď za mnou!“ On vstal a išiel za ním.

10Keď potom Ježiš sedel v dome za stolom, prišli mnohí mýtnici a hriešnici a stolovali s ním a s jeho učeníkmi.

11Keď to videli farizeji, hovorili jeho učeníkom: „Prečo váš učiteľ jedáva s mýtnikmi a hriešnikmi?“ 12On to začul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

13Choďte a naučte sa, čo to znamená: »Milosrdenstvo chcem, a nie obetu.« Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“

Matúš 9, 9−13

Ak sa bojíme, že Boh nás nechce, lebo sme hriešni, je to dobrý strach. Učí nás tomu, aby sme boli dobrí.

Na druhej strane nemusíme sa báť, že by sme nemohli byť spasení, lebo Boh prišiel pre hriešnikov. Učí nás, aby sme viac nehrešili.

Napomína nás. Hovorí nám to mnohými ústami. Chce, aby sme boli svätí, keď on je svätý. Na druhej strane, ak sa ukáže, že sme hriešni, ponúka nám cestu záchrany.

Máme teda veľa možností pochopiť, aký máme byť. Sami máme byť láskavým a odpúšťajúcim človekom, lebo potom aj nám odpustia a budú k nám láskaví.

Dúfajme, že to naozaj dokážeme v živote naplniť.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)