Matúš 9, 32−38

32Keď odchádzali, priviedli mu nemého človeka, posadnutého zlým duchom. 33On zlého ducha vyhnal a nemý prehovoril. Zástupy žasli a vraveli: „Také niečo sa ešte nikdy v Izraeli nestalo.“

34Ale farizeji hovorili: „Mocou kniežaťa zlých duchov vyháňa zlých duchov.“ 35A Ježiš chodil po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu.

36Keď videl zástupy, zľutoval sa nad nimi, lebo boli zmorené a sklesnuté ako ovce bez pastiera.

37Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. 38Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu.“

Matúš 9, 32−38

Čo je dobro? Pýtajú sa mnohí. Pýtajú sa iných, akoby na to nemohli prísť sami. Dobro je láska. Láska, ktorá nás obklopuje. Každý, kto bol zamilovaný vie, ako láska dokáže aj bolieť.

Napriek bolesti je predsa láska to najväčšie dobro, aké nás môže stretnúť, ak hovoríme o ľudskej láske. Pritom Boh je láska. Láska, ktorá nie je ľudská. Miluje nás teda aj vtedy, ak sme mu neverný.

Práve preto za nás prišiel zomrieť. Za naše hriechy, aby ukázal ako nás miluje. A že nás nemiluje preto, lebo sme múdri, mladí, pekní, či bohatí.

On nás miluje z úplne iného dôvodu. Stačí mu, že sme, preto môžeme takúto nezištnú lásku opätovať aj my a to s radosťou, lebo už nás nikdy nikto nebude tak milovať.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)