Marek 6, 34-44

34Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. 35Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. 36Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“

37On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ 38Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“

39Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. 40A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. 41Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali.

Aj obe ryby rozdelil všetkým. 42Všetci jedli a nasýtili sa, 43ba ešte nazbierali plných dvanásť košov odrobín a zvyškov z rýb. 44A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

Marek 6, 34-44

Rozmnožovanie chlebov a rýb je známym Ježišovým zázrakom. My si ho nevieme vysvetliť. Sme materiálne založení. Rozumieme zákonom fyziky a hmoty. Ťažko chápeme duchovné odkazy.

V tomto príbehu sa Boh zľutoval nad potrebami nášho tela. Prišlo mu ľúto hladných ľudí. Aj v našom živote sa často opakuje tento príbeh, ale v rôznych podobách. Preto si to ťažko uvedomujeme, ak sme schopní vôbec niečo také pripustiť, že by sa nám mohlo stať.

A predsa sa nám to stáva, hoci to často vôbec nechápeme a nevidíme. Stáva sa nám to vtedy, keď ľudia v chudobe aj tak majú dostatok. Lebo skutočne bohatý je ten, ktorý má dosť toho, čo potrebuje.

A niekedy sú takýmito boháčmi najväčší chudáci. Tešia sa z mála. Zatiaľ boháči vo svojom luxuse trpia nedostatkom, lebo chcú viac, než majú.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)