Marek 1, 1−8

1Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. 2Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. 3

Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“ 4Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. 5Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania.

Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. 6Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med.

7A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. 8Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

Marek 1, 1−8

Prichádzame do časových dejov. Vchádzame niekomu do života. Pripravujeme iným starosti, ale aj radosti. A pritom ani nevieme. Máme pocit, že my iba žijeme. To iba je však veľmi dôležité. Bez toho iba by nič ostatné nebolo.

Pritom sa nám to také nevidí. Myslíme si, že sme stratení. Sme stratení vo vzdelaní, v múdrosti, v rozhľade, v spoločnosti, v krajine, v spoločnosti. Pritom najdôležitejšie je, aby sme neboli stratení v jednej jedinej oblasti. Len tá nám môže pomôcť vo všetko ostatnom.

Dôležité je, aby sme neboli stratení v láske. A aby sme ju mali, ctili, živili a udržiavali medzi nami.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)