Matúš 16, 24−28

24Potom Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.

25Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho.

26Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!

27Lebo Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov.

28Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia Syna človeka, ako prichádza vo svojom kráľovstve.“

Matúš 16, 24−28

Svoju dušu za nič významnejšie a cennejšie nevymeníme. Nezmeníme sa na kus bohatstva, lebo žiaden majetok nevynahradí živého človeka.

Jeho lásku, láskavosť a milosrdné srdce. Niekedy však podliehame klamu. Svet vidíme inými okuliarmi.

Myslíme si, že ak ho takto budeme vnímať, tak aj on nás odmení svojimi darmi. Pritom žiadne takéto mechanické prepočty neexistujú.

Existuje len to, čo nás presahuje a kam smerujeme, hoci by sme si to neuvedomovali každú chvíľu svojho života.

Hoci by sme na to chceli zabudnúť a ponoriť sa do hmotného sveta, lebo láska presahuje všetko.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)