Matúš 18, 15−20

15Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.

16Ak ťa nepočúvne, priber si ešte jedného alebo dvoch, aby bola každá výpoveď potvrdená ústami dvoch alebo troch svedkov. 17Keby ani ich nepočúvol, povedz to cirkvi.

A keby ani cirkev nechcel poslúchnuť, nech ti je ako pohan a mýtnik. 18Veru, hovorím vám: Čo zviažete na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažete na zemi, bude rozviazané v nebi.

19A zasa vám hovorím: Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.

20Lebo kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi.“

Matúš 18, 15−20

Ťažko sa nám dodržiava zásada dobré myslieť, dobré hovoriť a dobré konať. Niekedy je táto rovnica popletená. V zásade platí, že by sme mali konať dobro.

Každým zlom, čo rozdávame, trestáme zároveň sami seba. Ak si uvedomíme vlastný trest, aký si dávame rozdávaným zlom, skôr pochopíme hodnotu dobra.

Skôr získame dôveru v to, aby sme najprv my sami boli dobrí, ak chceme, aby boli dobrí k nám iní.

Niekedy však nedokážeme ovládnuť svoje pocity. Vypláva na povrch aj horšia časť nášho vnútra.

Aj tu však máme krásne riešenie a to pokánie. Úprimné oľutovanie všetkých svojich zlyhaní.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)