Ján 7, 1−2. 10. 25−30

1Potom Ježiš chodil po Galilei; nechcel ísť do Judey, lebo Židia ho chceli zabiť. 2Boli však blízko židovské sviatky Stánkov. 10Ale keď jeho bratia odišli na sviatky, išiel aj on, no nie verejne, lež akoby potajomky.

25Tu niektorí Jeruzalemčania hovorili: „Nie je to ten, čo ho chcú zabiť? 26Pozrite, hovorí verejne a nič mu nevravia. Vari sa už aj poprední muži presvedčili, že on je Mesiáš? 27Lenže o tomto vieme, odkiaľ je, ale keď príde Mesiáš, nik nebude vedieť, odkiaľ je.“

28A Ježiš učil v chráme a zvolal: „Aj ma poznáte, aj odkiaľ som, viete. A neprišiel som sám od seba, ale pravdivý je ten, ktorý ma poslal, a vy ho nepoznáte. 29Ja ho poznám, lebo som od neho a on ma poslal.“ 30Preto ho chceli chytiť, ale nik nepoložil naň ruky, lebo ešte neprišla jeho hodina.

Ján 7, 1−2. 10. 25−30

Keď príde naša hodina, budú sa vážiť všetky naše skutky. A bude to váha najmä našej lásky. Koľko sme jej rozdali. A či sme vždy dokázali rozdávať práve túto najhodnotnejšiu menu na svete po všetky veky vekov.

Naša hodina posledného účtu je pre mnohých strašiakom. Myslia si, že nikdy nepríde. Vedia, že sa tak deje okolo nich, ale u seba si túto poslednú hodinu nepripúšťajú. Hovoria si, veď ja mám teraz veľa iných starostí, nemôžem sa zaoberať takou hlúposťou.

Pritom naša posledná hodina je najdôležitejšia. K nej smerujeme. Nemusíme sa jej báť, ak sme na ňu pripravení a máme čisté srdce. A ak sme aj niekomu ublížili, tak sa to snažíme napraviť. Veru na poslednú hodinu si nájdime vždy čas, aby nás neprekvapila nepripravených.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)