Matúš 4, 12−17. 23−25
12Keď sa Ježiš dopočul, že Jána uväznili, odobral sa do Galiley. 13Opustil Nazaret a prišiel bývať do pobrežného mesta Kafarnaum, 14v končinách Zabulon a Neftali, aby sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš:
15„Krajina Zabulon a krajina Neftali, na ceste k moru, za Jordánom, Galilea pohanov! 16 Ľud bývajúci v temnotách uvidel veľké svetlo. Svetlo zažiarilo tým, čo sedeli v temnom kraji smrti.“ 17Od tej chvíle začal Ježiš hlásať: „Robte pokánie, lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo.“
23A Ježiš chodil po celej Galilei, učil v ich synagógach, hlásal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľudom. 24Povesť o ňom sa rozniesla po celej Sýrii.
Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rozličnými neduhmi a trápením, posadnutých zlými duchmi, námesačníkov a ochrnutých, a on ich uzdravoval. 25A šli za ním veľké zástupy z Galiley a Dekapola, z Jeruzalema, Judey a Zajordánska.
Matúš 4, 12−17. 23−25
Ján Krstiteľ patrí k posledným starozákonným prorokom. Ježiš zachraňoval a uzdravoval ľudí. Mohol zachrániť aj Jána, keby bol chcel? Cesty Božie sú nevyspytateľné. Ján Krstiteľ zomrel mučeníckou smrťou. Bol uväznený.
Oznámili to Ježišovi. On nešiel Jánovi na pomoc, ale začal hlásať pokánie a nebeské kráľovstvo. Ako vieme, Ján si nezúfal vo väzení a ani v hodine smrti. Nežiadal a nečakal od Ježiša, že ho príde zachrániť.
Čiže stalo sa to, čo sa malo stať. Tak mal celý príbeh dopadnúť. Ján Krstiteľ zomrel, aby sa Ježiš zjavil a vystúpil na verejnosti. Nakoniec, nezachránil ani seba pred smrťou, naopak, sám sa na ňu vydal, lebo vedel, že ňou vykúpi všetkých ľudí.
Vráti im život večný v raji, odkiaľ boli ľudia vyhnaní pre hriech. Iní ľudia sa dočkali veľkej milosti od Ježiša, lebo ich uzdravoval, kriesil, pomáhal im. Smrťou vykúpil aj smrť Jána Krstiteľa. V ňom všetci ľudia žijú aj po smrti. Ján oznámil svetu, že prišiel Spasiteľ. Verejne ho označil. Jeho úloha sa skončila.
Zlý vládca ho zabil na prosbu svojej falošnej ženy. Aj tak si Ján Krstiteľ zachránil život. Život v nebi. Preto sa ani my nemusíme báť pozemskej smrti, ak sme prijali do srdca Božiu lásku.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické Kázne)