Lukáš 9, 22−25

22a dodal: „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

23A všetkým povedal: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. 24Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, zachráni si ho. 25Veď čo osoží človeku, keby aj celý svet získal, a seba samého by stratil alebo poškodil?!

Lukáš 9, 22−25

Všetko má svoju cenu. Ak ju aj nemá hmotnú, má ju duševnú. Túžba po majetku je nezmyselná. Túžime totiž len po pozlátku. Po čomsi, čo sa nám vidí na krátky čas ako dobro pre nás a pre našich blízkych.

Myslíme si, že vďaka majetku prežijeme svoj život ľahšie. Pohodlnejšie. Mnohé štúdie sociológov preukázali, že chudobní ľudia prežívajú pocit šťastia oveľa hlbšie. Intenzívnejšie. Častejšie.

Aj keby sme vzali do úvahy fakt, že to niekto mohol zmanipulovať, opakované výskumy aj po rokoch tieto výsledky potvrdzujú. Nevyplýva z toho to, že by sme mali chcieť byť chudobní. Vyplýva z toho to, že majetok nás nerobí šťastnejšími. Nezabezpečí nám skutočne bezstarostný život.

Preto otázka evanjelia, čo osoží človeku, ak by aj celý svet získal a seba by stratil alebo poškodil, je otázkou stále aktuálnou. Stavia pred nás zrkadlo. V ňom môžeme vidieť, ako nezmyselne sa správame, ak si myslíme, že sa zbavíme svojho kríža. Lepšie je ho vziať si na plecia a nasledovať Krista.

Život Boha na Zemi v podobe ukrižovaného je najlepším odkazom pre nás. My sme ľudia a nemôžeme si myslieť, že svoj život prežijeme ľahšie ako Boh. On ho však prežil šťastný, lebo niesol svoj kríž z lásky.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)