Marek 1, 1−8

1Začiatok evanjelia Ježiša Krista, Božieho Syna. 2Prorok Izaiáš napísal: „Hľa, posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on ti pripraví cestu. 3 Hlas volajúceho na púšti: »Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky!«“

4Ján bol na púšti, krstil a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov. 5Prichádzala k nemu celá judejská krajina i všetci Jeruzalemčania. Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán. 6Ján nosil odev z ťavej srsti a okolo bedier kožený opasok. Jedával kobylky a lesný med.

7A hlásal: „Po mne prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden ani zohnúť sa a rozviazať mu remienok na obuvi. 8Ja som vás krstil vodou, ale on vás bude krstiť Duchom Svätým.“

Marek 1, 1−8

My sami si myslíme, že sme tým najlepším, čo nás mohlo stretnúť. Máme dojem, že sami so sebou dokážeme prekonať všetko. Pritom je to omyl. Vždy nás môže stretnúť väčšie šťastie. Vždy sa nám môže stať, že nám nebudú stačiť sily.

Je veľmi jednoduché prísť o niečo, ťažšie sa získava, ako sa stráca. O všetko môžeme prísť veľmi jednoducho, hoci by sme to ťažko získali. Preto si vážme aj to, čo dostávame bez nášho pričinenia.

Čo nám je po ruke v každú chvíľu a preto si to nevážime. Čo vidíme každý deň, lebo môžu prísť dni, keď nám to bude chýbať, a my budeme ľutovať.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)