Ján 2, 13−22

13Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. 14V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli.

15Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly 16a predavačom holubov povedal:

„Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ 17Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“

18Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ 19Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“

20Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ 21Ale on hovoril o chráme svojho tela.

22Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Ján 2, 13−22

Ako byť neustále v každej chvíli pevný vo svojej viere? Ako si ju utužovať? Zvyšovať? Dá sa to modlitbou.

O dar viery treba prosiť. Prosiť o vieru Boha je to najlepšie, o čo môžeme prosiť. S vierou dokážeme prekonať každú prekážku.

Bez skúšok, nie je život. Jednoducho život je o prekážkach, o trápeniach o neustálom prílive nových problémov. Ak by to tak nebolo, tak už nežijeme.

Neexistuje však univerzálne riešenie. Raz by sme museli prosiť o zdravie, druhýkrát o šťastie, potom o rozum, či o silu, ale aj o lásku.

Ak však máme vieru, dostaneme všetky ostatné dary navyše.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)