Lukáš 10, 25−37

25Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ 26Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“

27On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“

28Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ 29Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“

30Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho.

32Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. 33No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto.

34Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal:

»Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« 36Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“

37On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

Lukáš 10, 25−37

Boh je k nám milosrdný. Všetko, čo máme, dostávame vďaka jeho milosrdenstvu. Nič sme si nezaslúžili.

Nie sú také skutky, ktorými by sme si mohli získať Božiu priazeň, lebo s láskou sa nedá kupčiť. Pravá láska dáva bez rozdielu, aké skutky konáme.

A z tejto pravej lásky je aj puto, ktoré Boha viaže k nám. My si to nevieme uvedomiť a ani predstaviť. Už to je veľa, ak o tom vôbec vieme.

Ľudia si myslia, že skutočná láska neexistuje. Majú pomýlené názory. Žijú v pokrivenom svete. Sami sú takí a preto nedokážu pravú lásku nielen precítiť, ale najmä ju aj nasledovať.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)