Ján 17, 1-11a

1Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, 2tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život.

3A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. 4Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať.

5A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. 6Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo.

7Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, 8lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal.

9Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. 10A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený.

11aUž nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe.

Ján 17, 1-11a

Tajomstvo trojjedinej Božskej osoby je krásné, ak si uvedomíme, že Otec a Syn sú s Duchom Svätým jedno. A tak každý, kto sa nám v živote objavuje, má v sebe aj tých ostatných.

Čiže Syn je Otcom a aj Duchom. Takže môžeme v každej chvíli dúfať, že získame milosrdenstvo.

Božiu lásku máme, vieme už podľa toho, že sme tu. Bez tejto Božej lásky by sme neboli stvorení. Bez nej nemôže existovať náš život. Sprevádza nás. Navyše máme ešte k tejto lásky pridané.

Je to Božia Matka ako osoba, ktorá sa môže za nás prihovárať. Najlepšie nás pozná. Vie, aké máme slabosti ako človek, ktorý žil na Zemi.

A Božia Matka Panna Mária má tu moc nám pomôcť, stačí, ak sa k nej budeme utiekať.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)