Matúš 11, 25−30

25V tom čase Ježiš povedal: „Zvelebujem ťa, Otče, Pán neba i zeme, že si tieto veci skryl pred múdrymi a rozumnými a zjavil si ich maličkým.

26Áno, Otče, tebe sa tak páčilo. 27Môj Otec mi odovzdal všetko. A nik nepozná Syna, iba Otec, ani Otca nepozná nik, iba Syn a ten, komu to Syn bude chcieť zjaviť.

28Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. 29Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.

30Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

Matúš 11, 25−30

Naša duša potrebuje viac utešiť ako telo. Naša duša potrebuje viac odpočinok ako telo. Naša duša potrebuje viac posilniť ako telo.

Telo je teraz tu a onedlho nebude. Mení sa. Naša duša je však večná. Naša duša bude s nami vždy. Preto si ju potrebujeme chrániť viac ako telo.

Naša duša nás bude dlhšie potrebovať. Bude to navždy. Koľko to je, to nevieme. Nevieme si navždy predstaviť. V každom prípade naša duša nás potrebuje viac ako telo. Telo nás zradí. Raz určite. Vieme to.

To nie je o tušení. Vidíme to. Je nám to jasné. Prečo to nechceme priznať? Duša nás bude viac podopierať ako akýkoľvek silný sval, preto sa o dušu musíme starať.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)