Matúš 6, 1−6. 16−18
1Dajte si pozor a nekonajte svoje dobré skutky pred ľuďmi, aby vás obdivovali, lebo nebudete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach. 2Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili.
Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 3Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, 4aby tvoja almužna zostala skrytá. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. 5A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli.
Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 6Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti. 16A keď sa postíte, nebuďte zamračení ako pokrytci. Znetvorujú si tvár, aby ľudia videli, že sa postia.
Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. 17Keď sa ty postíš, pomaž si hlavu a umy si tvár, 18aby nie ľudia zbadali, že sa postíš, ale tvoj Otec, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti.
Matúš 6, 1−6. 16−18
Rada, aby sme konali dobro v skrytosti, je dobrá. Hovorí nám o tom, že Boh odmeňuje úprimnosť a nie pózu. Teda vidí nám do srdca. Pozná naše tajné pohnútky. Také, keď sa chceme zapáčiť a preto konáme dobro, ktoré je vhodné konať vždy.
Aj vtedy, ak sa chceme len zapáčiť. Ide o odkaz pre nás, že potom taká je aj naša odmena – v sláve za to, že nás za dobro chvália. Každý človek si kladie otázku v rôznych obmenách už od narodenia – čo je dobré pre moje dobro?
Je to egoistická otázka. Až z pochopenia toho, čo mne prináša dobro, môžem aj ja ďalej rozdávať dobré. Teda dávať iným to, čo som pocítil ako dobro pre mňa. Pritom mnohí sa hnevajú, ak im človek vstupuje do svedomia trebárs len takou drobnosťou, akou je rada, čo má urobiť, aby mu bolo dobre.
Niekedy je táto rada hodnotnejšia než dar. Ak človek poslúchne dobré slovo a presvedčí sa, že bolo dobré, ľahšie ho nasleduje. Preto by sme almužny mali rozdávať aj dobrými slovami.
(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)