Lukáš 24, 13−35

13V ten deň išli dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, 14a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. 15Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi.

16Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. 17I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“ Zastavili sa zronení 18a jeden z nich menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

19On im povedal: „A čo?“ Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; 20ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali.

21A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. 22Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, 23a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije.

24Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“ 25On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! 26Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ 27A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

28Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. 29Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“ Vošiel teda a zostal s nimi. 30A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. 31Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol.

32Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ 33A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema.

Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi 34a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ 35Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Lukáš 24, 13-35

Koľkokrát nám horí v živote srdce? Pri akých situáciách? Možno pri dôležitých životných chvíľach. Možno len tak pri modlení v kostole. A vždy je s nami Boh, nám horí srdce a nechceme tomu uveriť.

Ľudia sa často boja uveriť samým sebe. Vravia si, že sa ich to netýka a také niečo nie je možné, lebo sú príliš bezvýznamní, hoci opak je pravdou.

Pre Boha je každý z nás významný. Veď Ježiš prišiel zomrieť za nás. Za každého z nás. Vzal si kríž. Bol bičovaný. Tŕním korunovaný. Nespravodlivo odsúdený.

A bol zavraždený. Strašným spôsobom. Ani tomu neveríme? Veď to urobil pre každého z nás. Z lásky.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)