Lukáš 5, 33−39

33Oni mu povedali: „Jánovi učeníci sa často postia a modlia, aj učeníci farizejov, a tvoji jedia a pijú.“

34Ježiš im povedal: „Vari môžete žiadať od svadobných hostí, aby sa postili, kým je ženích s nimi? 35No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v tých dňoch, sa budú postiť.“

36Rozpovedal im aj podobenstvo: „Nik neodtrhne na záplatu z nového odevu a neprišije ju na starý odev, lebo nový by si roztrhal a na starý sa nehodí záplata z nového.

37A nik nevlieva nové víno do starých mechov, lebo nové víno mechy roztrhne a aj ono vytečie, aj mechy sa zničia. 38Ale nové víno treba naliať do nových mechov.

39A nik, kto pije staré, nechce nové, lebo si povie: »Staré je lepšie.«“

Lukáš 5, 33−39

Nemôžeme sa vrátiť v našom živote. O žiaden ani najmenší kúsok, ani najkratšiu sekundu, ale všetko nám pred očami plynie. Mení sa v čase. A my sa meníme tiež a to nielen telom.

Z tejto neustále premeny celého sveta sme niekedy popletení. Nedokážeme vidieť dopredu, keďže nedokážeme ani pochopiť, čo sa stalo len pred chvíľou.

V takých situáciách nám pomôže modlitba. Modlitba nás odpúta od starostí. Čistá modlitba vyvierajúca zo srdca. Taká, ktorá nás očistí a znovuzrodí.

Obmyje od našich previnení a pohladí našu dušu. Modlitba je silná energia, ktorá nám pomáha v živote.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)