Marek 12, 28b-34

28bA keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ 29Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!«

31Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“

32Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;« 33a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“

34Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.

Marek 12, 28b-34

Aký sme citliví na seba? Ako sa bojíme, ak nám ide niekto ublížiť? Ako sa trasieme, ak nás niečo bolí?

Bojíme sa, čo bude s nami. Strachujeme sa, ako budeme žiť. Z čoho budeme žiť a ako sa o seba postaráme. A tu sa dozvedáme, že rovnako, ako sa bojíme o seba, teda ako sami seba navzájom milujeme, máme milovať aj svojho blížneho.

Je nám to ľahšie si predstaviť, ak za blížnym vidíme svojho príbuzného. Rodičov, priateľov, priateľky, či vlastné deti.

Aké je však zložité si predstaviť, že máme milovať aj svojich nepriateľov? Ako by sa to malo dať, ak nás oni nenávidia? Ak nám ubližujú? Ak nám robia zle?

Všetko sa dá. Boh miluje aj našich nepriateľov, preto by sme ich mali milovať aj my.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)