Matúš 28, 16−20

16Jedenásti učeníci odišli do Galiley na vrch, kam im Ježiš rozkázal. 17Keď ho uvideli, klaňali sa mu, no niektorí pochybovali.

18Ježiš pristúpil k nim a povedal im: „Daná mi je všetka moc na nebi i na zemi.

19Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého 20a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“

Matúš 28, 16−20

Koho máme neustále pri sebe? Kto nás vidí v každej situácii? Kto o nás vie všetko?

To sú otázky, na ktoré existuje odpoveď. Neustále je s nami, vždy nás vidí a všetko o nás vie.

Je to radostná správa. Radostná preto, lebo nikdy nie sme sami. Radostná preto, lebo sa nemusíme báť, že by sme sa niekedy niekomu mohli stratiť.

Radostná aj preto, že existuje niekto, kto vie o nás viac, ako vieme o sebe my sami. Je to radostné poznanie, lebo sa máme o koho oprieť. Máme na koho položiť vlastný kríž.

Máme totiž priateľa. Len priateľ a to skutočný priateľ je vždy s nami, vždy nás vidí a všetko o nás vie, aj to, čo o sebe my sami ani netušíme, a predsa nás má rád.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)