Ján 6, 16−21

16Keď sa zvečerilo, zišli jeho učeníci k moru, 17nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma. Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel.

18Dul silný vietor a more bolo rozbúrené. 19Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa.

20Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ 21Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.

Ján 6, 16-21

Koľkí z nás sa zľakneme milosti, ktorej sa nám dostáva? Neveríme sami sebe. Hľadáme rôzne dôvody, prečo nie sme hodní milosti od Boha. A pritom nedostávame milosť za zásluhy.

Milosť dostávame od Boha z lásky. Ľudia radi majú všetko spočítané. Chcú mať pocit, že dostali niečo za niečo. Lenže Boh takto nekupčí. On prišiel rozdať vlastnú krv za nás.

Prišiel sa obetovať, aby sme my mali večný život. To sú hodnoty, ktoré nie vždy chápeme. Často sme podobní kupcom. Všetko by sme chceli vyrátať. Všetkému rozumieť.

Chceme mať všetko podložené. Láska sa však nedá podložiť. Nedá sa materialisticky vysvetliť. A najmä nie láska Boha k človeku.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)