Ján 5, 1−3. 5−16

1Potom boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. 2V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. 3V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých.

5Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. 6Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ 7Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“

8Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ 9A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, 10preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ 11Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: »Vezmi si lôžko a choď!«“

12Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: »Vezmi a choď?«“ 13Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. 14Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ 15A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. 16A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.

Ján 5, 1−3. 5−16

Bol chorý 38 rokov a ozdravel. Aj my sme často chorí aj celý život. Môžeme sa uzdraviť. Vďaka viere. Nechceme. Bránime sa tejto predstave. A to aj tí, ktorí chodia do kostola. Čo už potom takí, ktorí sa chrámu vyhýbajú?

Veľmi veľa je chorých ľudí. Možno to na nich nevidno ako na invalidovi, ktorý nemohol chodiť. Často tie neviditeľné choroby sú omnoho ťažšie. Ten, čo nemôže chodiť, vie, v akom je stave. Takí, ktorí trpia pre svoje náruživosti a hriechy si to nevedia priznať. Boh nám pomôže aj po 38 rokoch. Preňho nie je nič nemožné.

Pomôže nám vyzdravieť aj na smrteľnej posteli. Musíme však na to prísť. Prijať podávanú ruku na pomoc. A tú nám stále niekto podáva. Či už vo svete viditeľnom, alebo neviditeľnom. Nesmieme ju odmietať.

(Stanislav Háber z rukopisu Laické kázne)